Proclamation, Declaration and Realpolitic in Current Slovak Intergration Policy

Abstract

 Diskutovaný rozpor medzi oficiálnymi vyhláseniami a zahraničnopolitickou praxou, rovnako ako dedukovanými dósledkami vnútropolitického vývoja vytvára základ pre kontliktnú bázu vnútri domácej politickej scény Slovenskej republiky začiatku druhej polovice. 90. rokov. Deklamatívne sa Slovensko v nijakom prípade neodlišuje od ostatných stredoeurópskych krajín či dokonca krajín strednej výchoonej Európy a robí vš~tko pre to, aby demonštrovalo integračnú pripravenosť k vstupu tak do Európskej únie, ako aj do NATO. Otázka priority admisie k Európskej únii alebo k NATO neostáva na periférii diskusií napriek bezpečnostnej komponente Európskej únie (t. j. spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike). "Integrácia do eHrópskych hospodárskych a bezpečnostných štruktúr" sa v slovenskej verejnej mienke vníma výrazne odlišne; prioritu má Európska únia pred NAT0.2 Plné členstvo v EÚ explicitne preferuje aj politická sila, ktorá pred poslednými parlamentnými vol'bami obsadila post premiéra, totiž Demokratická zínia.3 Analýza posledných dvoch rokov zahraničnopolitickej orientácie Slovenska (t. j. ,,formy formy") mierne diverguje od výsledkov analýzy "formy obsahovej iniciatívy" a výraznejšie sa odlišuje od "formy reálnopolitického »outputu«" bez ohl'adu na analýzu.